Tipy na knihy
Tipy na zaujímavé čítanie z archeológie, ale aj z príbuzných vedných disciplín, ktoré sa zaoberajú minulosťou. Samozrejme, ide o tituly, ktorých autori pracujú s informáciami kritickým vedeckým spôsobom, t.j. ich tvrdenia sú založené na faktoch, ktoré sa dajú doložiť a overiť, ale zároveň sú primárne určené pre širokú verejnosť. O každom knižnom tipe prinášame krátku výstižnú informáciu, prečo siahnuť práve po nej.
História pre zaneprázdnených : Dejiny od lovcov mamutov po atómový vek. Zostavili Branislav Kovár a Jakub Drábik. Premedia, 2019.
Horúca novinka z dielne nášho spriateleného Historywebu!
Východiskom pre knižku sú články z internetového portálu Historyweb, ktoré autori doplnili a prepracovali. Knižka má naozaj široký záber, od najstarších ľudských dejín až po 20. storočie a na svoje si určite prídu aj milovníci archeológie.
Môžme len odporúčať – nájdete v každom dobrom kníhkupectve.
Mýty naše slovenské (2005, reedícia 2013)
Ide o zbierku článkov/esejí, v ktorých sa rozoberajú rôzne slovenské „mýty“ od najstarších Slovanov na tomto území, cez vládcov z obdobia Veľkej Moravy, cez „tisícročnú porobu“ v Uhorskom kráľovstve, Jánošíka, štúrovcov až po dejateľov 20. storočia. Autormi sú archeológovia, historici, etnológovia, jazykovedci a publicisti, ktorí sa vo svojich príspevkoch snažia podať objektívny obraz o vzniku jednotlivých mýtov či o osobnostiach, aj o ich ďalšej existencii v kultúrnej tradícii Slovenska a Slovákov.
Knižku zostavili E. Krekovič, E. Mannová a E. Krekovičová, nájdete ju v každom dobrom kníhkupectve.
Skryté poklady: Výskum archeologických lokalít Tvrdošoviec (Praha 2019)
Kniha vznikla v dielni štvorice autorov, medzi ktorými je náš kolega, jeden z organizátorov Archeologickej kaviarne a odborník na Keltov, Rado Čambal; okrem neho aj Igor Furugláš, autor fantastických 3D vizualizácií a rekonštrukcií archeologických lokalít a iniciátor a hlavný autor knižky, Igor Bazovský, odborník na dobu rímsku a Marek Budaj, expert na mince v minulosti. Knižka prináša crème de la crème niekoľkoročného výskumu v dedinke Tvrdošovce v okrese Nové Zámky, ktorý priniesol predovšetkým nálezy z doby laténskej (Kelti) a rímskej (Germáni), ale aj doklady najstaršieho osídlenia v neolite či pamiatky zo stredoveku a novoveku.
Kniha je určená pre širokú verejnosť a obsahuje množstvo kvalitných fotografií nálezov, zaujímavých detailov aj momentiek z výskumu, ako aj zapojenie moderných technológií na archeologickom výskume. Všetkým odporúčame!
Viac informácií (napr. o možnosti objednania) na http://www.skrytepoklady.sk/
Magdalena Beranová: Jídlo a pití v pravěku a středověku (viac vydaní)
Kniha vynikajúcej českej archeologičky a historičky Magdaleny Beranovej, ktorá problematike jedla a stravovania venovala svoje dlhoročné vedecké bádanie a je autorkou viacerých skvelých publikácií aj pre širokú verejnosť.
Kniha Jídlo a pití v pravěku a středověku nás zoznámi s vývojom stravovania od najstarších čias až po stredovek až začiatok novoveku, s predstavením jednotlivých typov jedál a používaných surovín, od rastlinnej stravy cez živočíšne produkty, koreniny či alkoholické nápoje. Nezabúda ani na rôzne spoločenské aspekty stravovania, ako sú hostiny, pôsty, či kuchárske pomôcky a vybavenie kuchyne. Informácie sú pútavo podfarbené vlastnou skúsenosťou a kuchárskymi experimentmi.
Bonusom sú vybrané recepty jednak z kuchárskych kníh 15.-17. storočia a tiež praveká inšpirácia v kuchyni. Ak sa chcete blysnúť netradičnými kulinárskymi dielkami, ako napríklad sliepka pečená v perí (a hline), kaša z čerstvej ruže, raková torta, vínová polievka či kaša z nedozretého obilia, určite siahnite po tejto knižke Magdaleny Beranovej, prípadne po jej ďalších tituloch.
Massimo Montanari: Hlad a hojnosť (Kalligram: Bratislava 2004)
Fascinujúca kniha známeho talianskeho historika Massima Montanariho nás pútavým štýlom prevedie históriou stravovania, jeho vplyvom na „veľké dejiny“ a vzájomným vzťahom medzi výživou a spoločnosťou.
V knihe sa napríklad dozviete, ako koncom antiky medzi sebou zápasili antická striedmosť s barbarskou nenásytnosťou, čo do stravovania (včasno)stredovekých Európanov prinieslo kresťanstvo, kedy a ako vznikli bájky o Krajine hojnosti, ako za masívne rozšírenie nových plodín ako ryža či kukurica vďačíme drastickým hladomorom, ako komunitné/občinové hospodárenie v lesoch začiatkom stredoveku nebolo len špecifikom
našich slovanských predkov, ale v tom období bežným typom hospodárenia, ako sa zo stredovekého šľachtica – veľkého jedáka – stal začiatkom novoveku gurmán, či ako sa káva a čaj rozšírili medzi široké vrstvy obyvateľstva ako menej omamná náhrada za pivo a víno. Od neskorej antiky takmer po súčasnosť a po vytvorenie podmienok pre stravu a hospodárstvo jedla, ako ho poznáme dnes.